ORTOMOLEKULOVÝ PRINCÍP

Ortomolekulový princíp  vo výživových doplnkoch ORTHOMOL®

 

Zakladateľ ortomolekulárnej medicíny prof. Linus Pauling, dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny, vychádzal zo základných potrieb ľud-ského organizmu, ktoré sú nedostatočným prísunom z upravovanej stravy a zlými stravovacími návykmi výrazne deficitné. Ide hlavne o tieto skupiny látok: vitamíny, minerály, stopové prvky, aminokyseliny a mastné kyseliny, pričom je veľmi dôležitá ich vzájomná previazanosť a spolupôsobe-nie na viacerých úrovniach. Správnym vy-vážením mikroživín potrebných pre ľudský organizmus sa dá dosiahnuť zachovanie zdravia, vitality a výkonnosti do vysokého veku.

 

.

Pojem „ortomolekuklárny“ má svoj pôvod v 2 slovách, grécky „orthos“= správny, dobrý a latinsky „molecula“= základný stavebný kameň látok a zlúčenín.

Myšlienka správnych molekúl v správnych množstvách pre potreby človeka vychádza z Paulingovej vlastnej skúsenosti, keď pri svojom závažnom ochorení obličiek v 40 rokoch života v roku 1941 dokázal pomocou nízkobielkovinovej a neslanej diéty dostať vtedy nevyliečiteľnú chorobu pod kontrolu, vďaka čomu sa dožil 93 rokov.

V roku 1986 sa objavila prvýkrát táto definícia v časopise Science (č. 160): „Ortomolekulárna medicína predstavuje snahu o zachovanie dobrého zdravia a liečbu rôznych ochorení zmenami koncentrácií látok, ktoré sa normálne vyskytujú v ľudskom tele a sú potrebné na zdravie.“

L. Pauling spolupracoval s biochemickým velikánom Dr. T. Addisom zo Stanfordskej univerzity, ktorý ako jeden z prvých lekárov predpisoval vyššie dávky vitamínov a minerálov.

Cieľom ortomolekulového princípu je PREVENCIA A LIEČBA závažných chronických a degeneratívnych ochorení, ktoré sú ovplyvniteľné výživou a tiež  ZACHOVANIE VITALITY A VÝKONNOSTI do vysokého veku (výrazný „anti-aging“).

Ortomolekulové mikrolátky sa nedokážu vytvoriť v ľudskom tele v dostatočnom množstve (niektoré vôbec) a preto je nutné ich výživou dodávať. V spôsobe dnešného stravovania je táto základná podmienka nereálna, pretože väčšina uvádzaných dôležitých mikroživín je obsiahnutých v čerstvej zelenine a ovocí, ktorých denný príjem by mal byť podľa SZO minimálne 400 g, avšak podľa stanoviska Nemeckej spoločnosti pre výživu až 700 g (400 g čerstvej zeleniny a 300 g čerstvého ovocia)! Vďaka pridruženým alebo chorobným stavom sa táto potreba ešte ďalej zvyšuje.

Keďže príjem takého množstva nie je celkom dobre možný a reálny, získava              princíp ortomolekulovej suplementácie stále väčší význam.

Kvalita našej výživy hrá dôležitú úlohu v patogenéze, ale najmä v prevencii veľmi častých ochorení, ako sú ateroskleróza, diabetes mellitus, obezita, závažné kardiovaskulárne ochorenia, dna rakovinové ochorenia, artróza a mnohé ďalšie. Vo frekvencii všetkých týchto ochorení patrí Slovensku  popredné miesto v Európe.

V súčasnosti sa v „západnej“ medicíne stále viac lekárov venuje ortomolekulárnemu princípu a viacerí ho využívajú ako významný doplnok farmakoterapie.

 

Najdôležitejšie komponenty pre náš imunitný systém sú:

  • Antioxidatívne vitamíny (C, E) a karotenoidy, pretože vychytávajú voľné kyslíkové radikály, priamo podporujú imunitnú obranu a prispievajú výrazne k ochrane buniek.

  • Bioflavonoidy, ako prírodné antioxidanty podporujú účinok vitamínu C.

  • Niektoré stopové prvky, najmä zinok a selén,  sú tiež esenciálne pre viaceré imunitné reakcie.

Najväčší deficit v príjme mikroelementov sa ukazuje u vitamínu D, jódu, kyseliny listovej, kyseliny pantoténovej, pyridoxínu,  vápniku a tiež železa u žien. Potreba mikroživín sa zvyšuje v gravidite, pri fyzickom a duševnom strese, špecificky pri viacerých chorobných stavoch, zníženej imunite, pri závažných metabolických chorobách, kardiovaskulárnych chorobách, pri reume, osteoporóze, artróze, pri niektorých psychických ochoreniach a výrazne aj v starobe.

 

Ortomolekulárnu alianciu tvoria najmä    ...  tieto mikroživiny:

  • Vitamíny- v priebehu metabolizmu sa spotrebúvajú - odbúravajú a vylučujú. Zásoby najmä vo vode rozpustných vitamínov v tele v podstate nie sú, preto je dôležitý ich pravidelný a dostatočný prísun. Majú viaceré katalytické a riadiace funkcie, napr. ako súčasti dôležitých enzýmov a koenzýmov. Ich nedostatočný prívod môže narušiť základné životné funkcie.

  • Minerálne a stopové prvky- tvoria anorganické súčasti enzýmov, bielkovín a hormónov. V organizme nie sú metabolizované, vylučujú sa potom, močom, stolicou. Organizmus ich nevie sám syntetizovať, preto je potrebný ich pravidelný prívod. Udržujú stále pH v ľudskom organizme, sú dôležitou stavebnou súčasťou kostí a zubov.

  • Esenciálne mastné kyseliny- sú dôležité pre viaceré životne dôležité funkcie ako: delenie buniek, zápalové procesy, zhlukovanie krvných doštičiek a zrážanie krvi. Majú veľký vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení, reumy, psoriázy a zrejme aj niektorých typov rakoviny.

  • Esenciálne aminokyseliny- 8 aminokyselín si organizmus nevie sám vytvoriť. Človek ich musí prijímať v strave v dostatočnom množstve, čo môže byť problémom najmä u prísnych vegetariánov. Majú dôležité úlohy v tukovom metabolizme, v metabolizme mozgu i periférnych nervov. Pôsobia ako predstupne niektorých dôležitých hormónov, napr. adrenalínu či tyroxínu. Väčšinou pôsobia ako „tím“ a už pri nedostatku jednej z nich sa môžu objaviť poruchy komplexných procesov, v ktorých sú zainteresované.

  • Sekundárne rastlinné látky- bioaktívne látky, majú množstvo dôležitých účinkov: antimikrobiálne, antioxidatívne, protinádorové, zápalblokujúce, imunomodulačné,... Medzi najznámejšie patria: karotenoidy, fytoestrogény, fytosteríny, polyfenoly, monoterpény a ďalšie.

 

Uviedli sme len zlomok vedomostí a faktov o ortomolekulárnom princípe a látkach, ktoré sú v ňom zainteresované. Ich využitie v zdraví, ale najmä pri rôznych chorobných stavoch a procesoch, výrazne napomáha a zlepšuje naše terapeutické úsilie, ale najmä zdravotný stav a kondíciu našich pacientov.

Prof. MUDr. Juraj Hromec, CSc.